Prednáška 11: Sodoma a Gomora (8.8. 2017)
(2hod 30min 59sek)
Peterson pokračuje príbehmi o Abrahámovi, konkrétne tým, v ktorom Boh prikazuje Abrahámovi, aby obrezal seba aj všetkých mužov z jeho domu. Peterson hovorí o obriezke ako o staršej podobe obety, je to vzdanie sa niečoho, čo je našou súčasťou. Niečo podobné môže človek dnes zažívať pri tetovaní, spája sa s tým bolesť a vďaka nej pamätáme na túto udalosť a stáva sa súčasťou našej identity. (Neznamená to však, že Peterson s tetovaním súhlasí.)
Ďalej si vypočujeme návod, ako chytiť opicu, prečo je dobré, že občas vznikajú lesné požiare, a ako rozmýšľal Sokrates v posledných chvíľach svojho života.
Po týchto intermezzách Peterson pokračuje príbehom o Abrahámovi a troch anjeloch-cudzincoch, ktorí za ním prišli. Peterson tu rozoberá dôležitý pojem cudzoty. Ako naložiť s vecami, ktoré sú nám cudzie?
Potom sa dostávame k situácii, keď Abrahám skúša Boha dotlačiť k tomu, aby nezničil mesto pre 50 spravodlivých, 40, 30, 20 až napokon 10. Petersona fascinuje, že s Bohom sa dá vyjednávať.
V ďalšom prichádzajú traja anjeli za Lotom, Abrahámovým synovcom, ktorý býva v Sodome a Gomore. Lot sa dostáva do konfliktu s miestnymi, ktorí chcú s cudzincami obcovať. Ukážka toho, čo sa stane, keď sa s cudzotou naloží nesprávne a keď nastane absolútny úpadok etiky a morálky. Pri úteku z mesta, ktoré sa Boh rozhodne zničiť, sa Lotova žena obzrie a premení sa na soľný stĺp. Petersonov výklad: „Žiadna nostalgia za katastrofou.“ Ja k tomu dodávam – aj keď sa to určite množstvu ľudí nebude páčiť – žiadna nostalgia za akoukoľvek totalitnou ideológiou, bez ohľadu na to, aké materiálne bohatstvo človeku priniesla. Kto sa bude obzerať, stuhne, nebude schopný pohnúť sa vpred a bude súčasné problémy riešiť starými spôsobmi, ktoré sú neúčinné.